Nájdi ten správny materiál:

Nájdete tu pre vzdelávanie našich detí  aktivity a pracovné listy.prezentácie a videoprednášky.rôzne filmy a e-kníhy.najmä tak potrebnú podporu k učeniu sa doma 😉

Je názov fotografie, ktorá bude tento rok Slovensko reprezentovať na medzinárodnej súťaži Young reporters for the environment v kategórii reportážna fotografia. Jej autorka, 17 ročná Júlia Noščáková, ju vybrala a prihlásila do súťaže spomedzi viac ako stovky fotografií, ktoré na tohtoročnú tému súťaže „Pollution“ urobila. Hoci sa to zdá byť jednoduché, je za ňou veľa práce. Urobiť takúto fotografiu, ktorá má v sebe jedinečný výpovedný príbeh na danú tému, vyžadovalo totiž viac ako polročnú prácu podľa metodiky 4 krokov:

  1. nájdi a definuj problém vo svojom okolí
  2. komunikuj o ňom s odborníkmi, hľadaj súvislosti a možné riešenia
  3. skús realizovať riešenie
  4. reportuj o procese

Pri reportážnej fotografii nie je úplne reálne prejsť všetkými krokmi, no aj tak sa skúsime podeliť o to, čo „sa za ňou skrýva“ a ako naučiť aj iné deti premýšľať nad svetom okolo seba v kontexte toho, čo ako súvisí, čo vieme a môžeme zmeniť a čo preto vieme urobiť. Táto metodika je dôležitá a práca s ňou pre slovenské deti je darom, keďže spomedzi všetkých krajín OECD má Slovensko podľa vyhodnotenia testov najnižší podiel detí, ktoré vedia priniesť riešenia na problémy.

 

Ako teda Júlia podľa nej pracovala?

V septembri, keď bola téma „Znečistenie“ vyhlásená, začala  študovať zdroje. Aké všetky druhy znečistenia sú súčasťou nášho prostredia a komunity? Ktoré z nich majú aký dopad a ktoré vieme zmeniť a ako? Dá sa znečistenie redukovať? Ako vieme urobiť tie svoje kroky my a aký majú dosah?

Júlia našla v téme znečistenia, ktoré sa dotýka jej okolia hneď niekoľko druhov:

  1. Znečistenie ovzdušia
  2. Svetelné znečistenie
  3. Vizuálny smog
  4. Odpady, ktoré produkujeme a vieme ich redukovať priamo v prostredí, kde žijeme a 5 krokov, ako naše prostredie urobiť udržateľnejším a zdravším ( v angličtine sú označené 5R- refuse, reduce, reuse,repurposerecycle)

Preskúmala všetky témy a pracovala s viacerými. Vytvorila napríklad aj videoreportážo recyklácii zubných kefiek a o tom, aký majú dopad na naše životné prostredie, keď ich vyhadzujeme do zmesového odpadu. Zdá sa to byť maličkosť, ale keďže každý obyvateľ ročne použije zhruba 4 zubné kefky, keď sa zmenia na niečo užitočné miesto toho, aby končili na skládkach, sú to práve tie maličkosti, ktorými vieme zmeniť svet.

Skúmala aj svetelný smog a to, čo robí s našim zdravím- keďže v blízkosti jej domu je skleník, ktorý „robí paradajkám“ deň aj v noci, aby sa cítili byť v letnom režime dlhých dní a rodili aj v zime, zažila na vlastnej koži, čo sa deje, keď takýto skleník osvetľuje krajinu do vzdialenosti desiatok km ďaleko.

Nakoniec však najhlbšie pracovala s témou znečisteného ovzdušia. Preskúmala rôzne zdroje znečisťovania ovzdušia a zistila, že ľudia netušia, aký má znečistenie napr. mikročasticami PM 2,5 silný dopad na ich zdravie. Aj ju samú prekvapila správa EEA, ktorá vyšla tento rok v apríli a vraví o počte  až 1200 detí, ktoré v Európe zomrú ročne na následky znečisteného vzduchu. Častice  PM 2,5 nie sú viditeľným znečistením a napríklad na miestach, kde ich v Bratislave merali so študentami v rámci aktivít, presahujú normu, stanovenú WHO ako bezpečnú pre zdravý život, niekoľkonásobne. Ochorení rôzneho typu u detí aj dospelých, spôsobuje takto znečistený, hoci na pohľad „čistý“ vzduch je mnoho násobne viac. Júlia fotografovala  zdroje znečistenia a pátrala, čo by sa dalo robiť pre zlepšenie. Pri svojich cestách po Slovensku počas polroka  od vyhlásenia témy zastavovala  v rôznych regiónoch, fotografovala priemyselné komplexy, dymiace komíny, ale aj dopravné prostriedky. Vytvorila pár zaujímavých záberov dymiacich kotolní pri školách a na sídliskách. A hoci kompozične či  svetelnosťou sú mnohé fotky lepšie ako tá, ktorú nakoniec vybrala, zvíťazil príbeh. Nie každý ho vie z fotografie prečítať, no to, že tému znečistenia dodržala, vidí každý na prvý pohľad.

 

Aký je teda príbeh za výberom fotky?

Tretím najväčším znečisťovateľom ovzdušia na Slovensku sú práve ľudia, ktorí vykurujú svoje príbytky. Na svojich cestách si Júlia všimla tých, ktorá cez obce na vozíčkoch tlačia pred sebou rôzne materiály, často odpadové, aby ich mohli skúriť v peci a zahriať sa. Tu objavila problematiku energentickej chudoby, ktorú naša legislatíva v tom čase nemala zatiaľ vydefinovanú a teda ani nastavenú pomoc pre ľudí, ktorých zasiahla. V podstate ide o ľudí, ktorí sa musia rozhodovať medzi teplom a jedlom pre svoj život. Tohtoročná energetická kríza, stúpajúce ceny a inflácia, ako aj predošlé dva pandemické roky výrazne navýšili počet ľudí, ktorých sa to dotýka. A zatiaľ čo sa vďaka chýbajúcej legislatíve len odhadoval počet takýchto domácností a začala sa nastavovať pomoc, ktorú by po definovaní energetickej chudoby mohli ľudia dostať, v skutočnosti sa to týkalo osobne každého z nás. V krátkej popiske fotografie nájdete ako. A teda keď Júlia vyčlenila všetky fotografie priemyselných znečisťovateľov, aj dopravy, ostali jej tie, na ktorých boli ľudia, tlačiaci svoju káričku či vozík s materiálom, ktorí denne zháňali na kúrenie, aby sa zahriali. Tie sa rozhodla nezverejniť, pretože vníma, že  pre týchto ľudí je už dosť ťažký ich osobný príbeh a nechcela ho sťažovať zverejnením, či nebodaj možnosťou, že niekto bude po zverejnení o nich zle písať, alebo ich zasypávať nevyberanými slovami čo i len vo virtuálnom priestore.  Nakoniec, po dlhej úvahe ju najviac  oslovila a zasiahla fotografia, na ktorej sú „bežné domy“, z ktorých stúpa dym. Spomenula si totiž, ako kedysi dávnejšie, keď pomáhala tvoriť zbierku vecí a pasteliek pre utečencov, dostala správu z jej doručenia aj s príbehom. V ňom stálo, že keď veci dorazili, pani, ktorá ich doručovala sa dieťaťa, ktoré muselo ujsť s rodičmi pred vojnou zo svojho domova spýtala ukazujúc na otvorené auto s nákladom pomoci: „Čo by si chcel, povedz?“ (myslela tým bundu, topánky, pastelky, hračku…) A dieťa sa miesto na veci zahľadelo na domy v dedine neďaleko a povedalo: „Chcel by som byť zase človekom z domu.“ Júlia si spomenula si na to pri pohľade na tie domy  a povedala: „Zverejnime túto. Vyzerá tak bežne, obyčajne, Každé dieťa, ktoré kreslí dom, nakreslí dym stúpajúci z komína, akože dnu niekto býva, žije a je mu teplo. Pritom ten dym hovorí niečo úplne iné. Dnu, v domoch, ktoré vyzerajú úplne obyčajne, ako domy tých šťastnejších bežných ľudí, ktorí si môžu dovoliť žiť v dobrom dome, žijú ľudia, ktorí sa rozhodujú medzi teplom a jedlom, Ten dym rpezrádza, že musia kúriť čímkoľvek, čo im príde pod ruku, aby sa zahriali a ostalo im pritom na život a jedlo. Kvalitné suché drevo totiž nedymí, ani iné dobré palivové zdroje ovzdušie takto neznečisťujú. Ten dym z toľkých domov prezrádza, že  „ľudia z domov“ potrebujú pomoc. Ukazuje energetickú chudobu v jej plnej paráde bez toho, aby na fotografiách boli ľudia. Je tam ich príbeh, náš spoločný príbeh a výzva, že je čas niečo s tým urobiť. Dýchame spoločný vzduch a tak sa to teraz týka nás všetkých. A tak vznikla výherná reportážna fotografia. Dúfame, že jej príbeh objaví aj porota medzinárodnej súťaže, kam postupuje. Držíme jej palce. A tu je jej fotka aj s reportážou tak, ako ju zverejnila:

Foto: Cena za teplo. Júlia Noščáková. Obchodná akadémia Bratislava

Každý osemnásty človek na Slovensku žije v nedostatočne vykurovanej domácnosti.

Reportážny kontext/riešenie problému:

Keď v  oblastiach, kde si ľudia nemôžu dovoliť finančne nákladné vykurovanie domov, spaľujú všetko dostupné, aby sa zahriali, dotýka sa to nás všetkých. Cenou za teplo domova je znečistený vzduch s priamym dopadom na zdravie a kvalitu života všetkých. Energetická chudoba sa u nás týka 5,7% obyvateľov, ktorí žijú v nedostatočne vykurovaných príbytkoch, čo je 309.000 obyvateľov, no cítime ju všetci. So zvyšujúcimi sa cenami energií a nákladov na život pribúda domácností, ktoré sa musia s problémom energetickej chudoby vysporiadať. A s nimi pribúda aj znečistenie v ovzduší. Riešením sú programy obnov budov, izolácií únikov tepla, ale hlavne sociálny program a podpora.

Meno autora/autorov

Júlia Noščáková                                                                            

Veková skupina: 15-18

Škola: Obchodná akadémia , Račianska , Bratislava

Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:

Znečistenie ovzdušia poškodzuje ľudské zdravie aj životné prostredie (SDGs 3). Nie je len lokálnym problémom. Látky vypustené do ovzdušia sa môžu preniesť do atmosféry, čo spôsobuje zlú kvalitu ovzdušia aj v iných krajinách, alebo ju zhoršuje. Keď v lokálnych oblastiach, kde si ľudia nemôžu dovoliť finančne nákladné vykurovanie domov, spaľujú všetko dostupné, aby sa zahriali, dotýka sa to nás všetkých ( SDGs1,3, 7). Cenou za teplo domova je znečistený vzduch s priamym dopadom na zdravie a kvalitu života všetkých. Energetická chudoba sa u nás týka 5,8 % obyvateľov, ktorí žijú v nedostatočne vykurovaných príbytkoch, čo je 309.000 obyvateľov, no cítime ju  všetci. So zvyšujúcimi sa cenami energií a nákladov na život pribúda domácností, ktoré sa musia s problémom energetickej chudoby vysporiadať (SDGs1,3, 7). A s nimi pribúda aj znečistenie v ovzduší. Riešením sú programy obnov budov, izolácií únikov tepla, ale hlavne sociálny program a podpora (SDGs 3,  10, 11, 13). 

Referencie zdrojov informácií, použitých v reportáži:

O Autorovi

Môžu deti robiť kvalitnú novinársku prácu a ukázať svetu svoj pohľad na svet? Určite áno. Aj o tom je program mladí reportéri pre životné prostredie. V programe Young reporters for the environmet je zapojenych 34 krajín sveta, z nich 310.000 mladých reportérov, ktorí pozerajú na svet ekooptikou, snažia sa ho robiť lepším a ukazujú aj iným, ako sa to dá.

Kontakt na inštitúcie


Stránka ministerstva školstva:
https://www.ucimenadialku.sk/kontakt/
info@ucimenadialku.sk
Poradenské call centrum rezortu školstva

0800 138 033  (v pracovné dni  od 8:00 do 16:00)
————————————————

https://vudpap.sk/kontakty/
Pre rodičov, ich deti a pedagogických zamestnancov: koronavirus@vudpap.sk (nonstop)

Pre rodičov, ktorí akútne potrebujú podporu psychológa: 02 4488 1649 (pracovné dni od 9:30 do 14:30)

Bezplatná zelená VÚDPaP linka: 0800 864 883 (pracovné dni od 9:00-18:00)

Pre odbornú verejnosť – zamestnancov i riaditeľov CPPPaP a ČSPP: 0910 186 627 (pracovné dni od 9:00 do 17:00)

Zastavme násilie

https://www.zastavmenasilie.gov.sk/poradna/

Bezplatná NON-STOP linka: 0800 212 212

Ďalšie linky

LINKA DÔVERY NEZÁBUDKA (Liga za dusevne zdravie)

Tel: 0800 800 566

www.dusevnezdravie.sk


Andreas (iba v téme autizmus)

www.andreas.sk

Na telefóne +421 908 767 565 sme k dispozícii každý deň medzi 12:00 a 13:30


Dobrá Linka (Psychologická internetová poradňa pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením)

#dobrálinka


Linka detskej istoty (LDI) /nonstop/

116 111

http://www.ldi.sk/


Modrý anjel

www.modryanjel.sk

Inštitút psychoterapie a socioterapie

Telefón: 02/44 880 163

https://www.socioterapia.sk/kontakt/

Skúste aj…


Linka dôvery /nonstop/

055/ 622 2323

Linka pre ženy zažívajúce násilie v intímnych vzťahoch

0800 212 212

 

Linka nádeje /nonstop/

055/ 644 1155

 

Linka detskej dôvery

0907 401 749

(Každý pracovný deň od 14:00 do 20:00 hod.)

 

Sociálno-právna poradňa LDI/Ambulantné krízové stredisko LDI

0800 500 500

(Štvrtok a sobotu od 14:00 – 20:00 hod.)

 

Hore
V Blízkosti Offcanvas Bočný Panel